Zápas, pozápasový, pondelok voľno, v utorok dva, ráno sila, obed, káva, malé hry, skupinový tréning, veľká hra, bago, štandartky, video, predzápasový, rozcvička, vývar, kuracie na prírodno, pol ryža, pol cestoviny, oddych, káva, rolkovanie, gumy, flektor, rozcvička, zápas, pozápasový, pondelok voľno…
Od môjho posledného zápasu a tiež posledného článku ubehlo viac ako šesť mesiacov. Pýtate sa kde som. Vlastne už sa nepýtate, pretože veľa ľuďom som ani neodpovedal. Myslel som, že keď tu nejaký čas nenapíšem, tak sa po stránke zľahne zem. Opak je pravdou a stále sem chodíte a aj preto Vám chcem po čase napísať ako sa vlastne mám a prečo som nikde nehral. Vlastne profutbal ma tak trochu predbehol v tomto článku, no rád by som to opísal svojimi slovami.
Železiar
Na jeseň 2018 nastalo zemestrasenie. Trénera, ktorý s Podbrezovou písal históriu a občas navaril aj z vody vyhodili aj desiaty krát. Vyhodili všetkých a všetko čo sa dalo. Nastavili novú fiozofiu, prišiel nový vietor, profesionalizmus a snaha o aplikovanie žilinského modelu na Horehroní. Prišli ľudia, ktorí boli pre futbal zapálení, ale chýbala pokora. Chceli sme všetko a hneď. Prezentovať sa pekným futbalom a body by mali prísť. Góly sme nestrieľali, body neprichádzali.
…chýbala pokora
Plán to bol naozaj trúfalý a na Slovensku nevídaný. Vedenie a tréneri skutočne rozumeli futbalu, no niečo tam škrípalo. Kopec mladých chalanov sa dostalo k lige ako slepé kura k zrnu. Neboli lepší od svojich rovesníkov, ale boli v správnom čase, na správnom mieste a v správnej agentúre. Každý jeden rozhovor bol o tom, že Podbrezová je pre nich len prestupná stanica. Ešte ani neokúsili ligu a už sa videli inde. Česť výnimkám. Napríklad Jakub Kiwior bol najlepší stopér aký v Podbrezovej hral a vo svojom tínedžerskom veku nás všetkých skryl do vrecka. Samo Ďatko prišiel z dorastu a pôsobil akoby ligu hral roky. Maťo Vantruba snáď chytil všetko a na Sama Štefánika bola radosť pozerať. Tiež ďalší, ktorých som nespomenul.
Futbal je natoľko spravodlivý, že nastaví zrkadlo. Niekto povie, že nás do druhej ligy poslal domáci zápas s Moravcami, no všetci zúčastnení sa zhodneme, že sme vypadli už dávno predtým, takže to divadlo zo strany Moraviec nakoniec ani nebolo potrebné. Cez to všetko sme ale boli dobrá partia a najviac mi bude chýbať raná kávička s Obrom a Brezom.
…najviac mi bude chýbať raná kávička s Obrom a Brezom.
Spomienky na budúcnosť
Zrkadlo však futbal nastavil aj mne. Výkonostne som sa veľmi trápil a tréningové dávky som nezvládal. Filozofia v zmysle slabé kusy odpadnú, silné vytrvajú by na mňa platila tak osem rokov dozadu, ale teraz som to už nedával. Od októbra do apríla sme trénovali na umelej tráve a moje telo sa búrilo. Týždeń-dva som potrénoval, potom sa ozval sval, inokedy triesla, potom koleno. Až sa mi nechce veriť, ako rýchlo sa to zmenilo. Ešte nedávno sme po dvojhodinovom tréningu na umelke ostávali a pridávali si naviac. Dlhé pasy, šprinty, hlavičkovanie, priame kopy, čokoľvek, nikdy sme nemali dosť. Koľkokrát mi všetko prebehlo hlavou, keď som videl našich mladých ako ostávajú po tréningoch niekedy aj ďalšiu hodinu. Tak veľmi som chcel aj ja, no vedel som, že na druhý deň by som sa nerozbehol.
Regenerácia je základ
Na druhej strane mohol som si za to tak trochu aj sám. Chalani po tréningu odychovali a ja som išiel do práce a po večeroch som ešte písal články a riešil objednávky. Nie preto, že by som si neuvedomoval dôležitosť regenerácie, no už mi nestačilo, že sa celý môj deň točí okolo toho, aby som dobre jedol, oddychoval a trénoval. Boli to naozaj pekné časy, keď highlight nasledujúceho dňa bol ranný tréning, obed káva a zdriemnuť. Fungoval som tak niekoľko rokov, no v istom momente som sa dostal do bodu, kedy som si uvedomil, že takto už svoj život žiť nechcem a hľadal som možnosti ako to zmeniť a čomu sa venovať ďalej. V Dánsku asi pred štyrmi rokmi, som začal študovať na vysokej škole, čo na chvíľu môj vnútorný hlas potlačilo. Potom som v Libanone denne hodiny po tréningoch trávil písaním článkov, tvorbou stránok a čítaním kníh. Neskôr som popri futbale už aj pracoval a ešte viac som sa ponoril do vzdelávania, pretože som cítil, že už dlho na profesionálnej úrovni hrať nebudem. Jedinou schodnou únikovou cestou bolo naučiť sa niečo, čo ma láka a hlavne, čo budem môcť ďalej využiť.
Povestný krok
Jednou stranou mince bolo, že fyzicky som už nebol konkurencieschopný a tou druhou, že ten futbalový vlak kde sa zlepšuješ a kariérne rastieš mi už ušiel. Nikdy som nechcel do tridsaťpäťky putovať ako kočovník a balansovať medzi prvou a druhou ligou. Už som v sebe nenašiel motiváciu spraviť ten krok navyše ako som to robil kedysi. A práve ten povestný krok je vo futbale ten najd§ležitejší a ak ho nespravíš, vyzlečia ťa donaha.
Šport by mal ostať športom
Nechápte ma zle. Futbal, je niečo čo ani neviem opísať slovami. Dal mi tak veľa, keď som sa v živote hľadal. Najviac ma napĺňali momenty, keď sme už po tréningu nevedeli chodiť a ešte sme si pridali. Mali sme svoje ciele a sny a nič pre nás neexistovalo. Koľkokrát som prišiel domov a ešte som si dal výskoky, ktoré nás oco učil alebo som ťahal rodičov, brata, kamarátov, aby mi nahadzovali loptu a do nemoty som hlavičkoval. Tam som sa cítil doma a pre to som dýchal a žil. Naplánovaný jedálniček, večer strečing, čítanie športovej literatúry, mentálny tréning. Vďaka futbalu som prešiel viacero krajín a zažil som veci, ku ktorým by som sa inak ani nepriblížil. Niektorí sa dostali ďalej ako ja a stále pokračujú, iní to zabalili už v začiatkoch. Všetci sa však zhodneme, že najlepšie to bolo práve vtedy, keď sme mali osemnásť a vo vrecku päť eur na kuracie kúsky v Európe. Bolo to úprimné, čestné a hodné toho, aby sme sa tomu úplne oddali. S príchodom peňazí sa ale všetko mení. Najväčšia zábava to bola v nižších ligách na začiatku mojej karéry. Neskôr to už bolo len o tom aký je tréner a či tvoj agent je s ním za dobre a či klub na tebe neskôr zarobí a futbal bol niekde na desiatom mieste.
Bolo to úprimné, čestné a hodné toho, aby sme sa tomu úplne oddali.
Život je zmena
Lákalo ma vyskúšať aký je život bez futbalu. Poviem Vám, je to jedno veľké zemetrasenie a teraz už lepšie rozumiem tomu, prečo má mnoho športovcov po kariére depresie, prečo zbankrotujú a prečo je tak náročné zaradiť sa do života. Sme otrokmi svojích emócíí. To, čo človek zažíva v bežnom živote je len slabý odvar toho, čo prinášajú zápasy a dennodenná tréningová drina na hranici svojich možností. Endorfíny, adrenalín, smútok, radosť, hnev, výhra, prehra. Toto v bežnej práci nikdy nezažijeme. Vo futbale sa časový úsek skracuje na jeden týždeň od zápasu k zápasu, zatiaľ čo v práci veci trvajú niekedy aj roky.
Bolo to naozaj ťažké a niekedy ešte aj je. Často som si hovoril, že to v pohode dám, no ak som to dal, tak určite nie v pohode a určite nie sám. Veľmi mi pomohla moja rodina a najmä priateľka, ktorá všetko zažívala v priamom prenose a podržala ma keď som to potreboval. Boli dni kedy som tápal, nič ma nebavilo a všetko mi liezlo na nervy.
Nová kapitola
Je to zvláštny pocit cítiť sa úplne stratený. Zrazu si uvedomíš si, že niečo podobné už zrejme v tomto živote nezažiješ. Musíš sa pozbierať a niekde v hĺbke nájsť motiváciu, prevrátiť list a začať písať ďalšiu kapitolu. Najdôležitejšie je nezastať, nebilancovať, ale konať, pretože ak sa tomu poddáš, skončil si. Spravil som dobre? Nie je to príliš skoro? Čo bude ďalej?
Musíš sa pozbierať a niekde v hĺbke nájsť motiváciu, prevrátiť list a začať písať ďalšiu kapitolu.
Viem, že Vás/nás je veľa. Športom kolujú dogmy o tom, akí sú športovci hlúpi a ich jediná šanca na normálny život po kariére je počas nej sa finančne zabezpečiť. Je v nás umelo vytváraný strach, vďaka ktorému s nami môžu agenti, kluby a celý biznis manipulovať. Keď hráš dobre nosia ťa na rukách, keď si na nenastúpiš už snáď ani nie si človekom. Futbal je a vždy pre mňa bude najkrajším športom, no to čo je v jeho zákulisí vôbec nie je pekné a výsledný produktom sú často stroskotané životy mladých ľudí, ktorý mali svoje sny. Verte, že máme na viac ako si myslíme, pretože futbal je len zlomok toho, čo nám život ponúka.
Verte, že máme na viac ako si myslíme, pretože futbal je len zlomok toho, čo nám život ponúka.
Ak sa ti článok páčil, zdieľaj ho na sociálnych sieťach, nech si nájde svoju cestu medzi ľudí a hlavne medzi športovcov, ktorí to cítia tak ako ja. Ďakujem.
Podsty
