Letieť s tímom je veľmi pohodlné. Spravia za vás všetko. My hráči sme len prišli na letisko hodinu pred letom a ešte sme v pohode stihli kávu v Starbuckse. V partii držíme “foreigners” pokope. Keď sme spolu je to ako začiatok dobrého vtipu. Stretnú sa Švéd, Francúz, Brazílčan, Kórejčan a Slovák. Viackrát sa už aj kadečo vtipné prihodilo. Článok nadväzuje na Policajný sprievod alebo ako som začal písať novú kapitolu 10 000 km od domova.
Laos
Napríklad minulý týždeň sme táto partia cestovali do Laosu, aby sme si tam vybavili víza. Nepýtajte sa prečo, ako. Neviem ani ja, jednoducho tam bolo treba ísť. Na dva dni. Laos na mňa pôsobil milým dojmom, keď si odmyslím tie ich peniaze. Stačí ti zhruba 150 dolárov a v Laoských peniazoch si milionár. Taxikár ťa prevezie 10 minút, a vypýta si 50 tisíc. Pištík by mu už kydol valaškou za to, ale keď si to prepočítaš, tak je to pár korún. Takýto trip tu cudzinci absolvujú 2-3 krát do roka a je také pravidlo, že čo sa stane v Laose, to tam aj ostane, čo je škoda, pretože ak by to tam neostalo, môžem o tom napísať. Pár záberov nájdete vo videu. Zistil som, že spoluhráč je v golfe skutočne dobrý.
Podpredseda
Taký jeden “highlight” na ktorom sa smejem doteraz: Vystúpili sme z lietadla a čakali nás hraničné kontroly, vybavenie víz a všetky tieto veci. Chalan čo to v klube vybavuje, nám strčil do rúk papiere, na ktorých boli položené naše fotky. Vraj je dobré keď je fotka v obleku. Tak zo mňa vo photoshope spravili podpredsedu komunistickej strany.
Letecky na prípravný zápas
Teraz sme sa však stretli v Starbuckse a nič zaujímavé sa nestalo. Čakali sme do poslednej chvíle, kým tretí krát vyhlásia boarding nášho letu a až potom sme išli na GATE vediac, že kým nebdueme komplet, lietadlo neodletí. Inak bola to normálna linka a posádka na palube bola zmes turistov a zmes domácich. Trochu sme všetkých zdržali, za čo sa ospravedlňujeme.
Dnes to bol však len prípravný zápas, leteli sme v ten istý deň. Po pristáti sme sa stihli na dve hodinky natiahnuť na hoteli a už sa to blížilo. Mal som podpísanú zmluvu, ale ešte nebola zaregistrovaná na zväze, pretože som neabsolvoval lekársku prehliadku, čo inou rečou znamená, že som nemal nič. Vedel som, že potrebujem zahrať dobre nech sú v kľude. Tu si ľudia vždy myslia, že by mohli mať lepšieho hráča ako si ty, takže kráčaš po tenkom ľade.
Boli časy
Veci, ktoré berieš ako samozrejmosť, keď hráš so svojimi kamarátmi, ktorých poznáš niekoľko rokov, už jednoducho nie sú. Každý si ide svoje. Nikto sa ťa pred zápasom neopýta, či si sa dobre vyspal, ako sa cítiš. Náznak slabosti a si von z tímu. Každý má nasadený poker face. Pod tým však všetci prežívajú tie isté pocity, akurát si to nepoviete, pretože sa nepoznáte natoľko, aby ste si verili. Ste proste kolegovia. Nič viac, nič menej.
Pár záberov z tréningu a môjho dňa v Thajsku nájdeš vo videu
Superstar
Tréner rozprával 30 minút Thajsky a potom sa minútu bavil so mnou. “Play good, be strong. No long balls.” Nikdy by som si nemyslel, že 30 minútový prihovor sa dá zmestiť do jednej vety :)) Hral som prvý polčas, ostatní cudzinci hrali druhí, takže som tam bol sám. Ešte mi vysvetlili štandartky. Na štadióne bola skvelá atmosféra, pretože z nejakého dôvodu, tam má náš klub veľa fanúšikov z Myanmaru a v tíme máme hráča z ich krajiny, ktorého milujú. 170 cm vysoký chalan, ktorí za deň nepovie ani slovo, pretože nerozumie. Tlmočník je s ním vždy a všade. Keď však dostane loptu, je to radosť pozerať.
Pre predstavu jeho “fame levelu” prikladám internú štatistiku. Minulú sezónu sa predalo 12 000 dresov nášho klubu vo fanshope. Tento chalan prišiel na začiatku tejto sezóny. Práve sme načali druhú polovicu a už je predaných 10 000 dresov s jeho menom. Pôsobí veľmi skromne. Je v podstate môj sused, ale moc toho teda nenakecáme, aj keď by som ho rád spoznal.
Tropické teploty
Vonku bolo dobrých 34 stupňov. Teplota by nebola až taký problém, skôr vlhkosť vzduchu. Len čo sme vyšli na rozcvičku, zalial ma pot. Po 5 minútach zo mňa kvapkalo a to som sa ešte ani “nezahrial”. Osobne by som bral radšej -15 ako +35. Je to skutočne náročné udržať koncentráciu v takých teplotách a nedostať kŕč už v prvom polčase. Neskôr mi pomáhalo hlavne Magnézium(tabletky), Berocca, multivitamíny a tony čerstvého ovocia. Ihrisko bolo veľmi zlé. Niekde tvrdé, inde mäkké. Prvý krát za posledné tri roky som si na zápas nedal “kolíky”.
What’s your nickname?
Mená hráčov som sa učil počas rozcvičky, keďže na tabuli boli napísané thajským písmom a veľa z nich som ešte nepoznal. Keď som nevedel, tak som sa opýtal: “What is your nickname?” Akože viem meno, ale že či má nejakú prezývku. Z 90% som blafoval a meno som nevedel. Nejak mi to prešlo a medzi rozcvičkou a zápasom som sa cítil ako pred písomkou z matiky. Za 5 min som chcel všetko dohnať. Mená som dal tak na trojku a keďže tá stačila v škole, stačilo to aj v Thajsku. Pravý obranca Mai, stopérik Ang a ľaváčik Pam. Predo mnou Jo a Pe. V bráne Pui. Let’s go.
Pred zápasom v šatni hrá hudba, štýlu pre mňa dosiaľ nepoznaného a neviem, či sa pre ňu v mojom playliste nájde miesto. Po chvíli to tréner stopol, povedal ešte pár slov o súperovi. “I want to win every game. Victory – day off Monday.” Viac motivácie nám nebolo treba. Potom sme sa dali všetci do kruhu, slovo si vzal kapitán a znelo to ako motlitba. S blížiacim sa zápasom sa stupňovala atmosféra, diváci boli čoraz hlučnejší. Bol to len prípravný zápas ale asi dve tisícky myanmarských fanúšikov vytvorilo skvelú atmosféru.
Čaro hymny
V tuneli nás už čakali deti. Nesmelý chlapček sa uklonil a dal mi ruku, išli sme spolu. Nastúpili sme. Potom sme sa všetci otočili doprava. Neviem či je kľúč vždy doprava alebo na nejakú svetovú stranu, ale v budúcom zápase to bolo tiež doprava. Iba, že by boli oba štadióny na rovnakú svetovú stranu. Som zmätený. Začala hrať hymna a všetci spievali. Neviem prečo, vždy mám z každej hymny zimomriavky, keď ju počujem zborovo spievať ľudí. Ide z toho neskutočná sila. Nasledoval potlesk, podali sme si ruky. Potom do kruhu, kde sme si opäť zakričali a zápas mohol začať.
Game on
Súper nás zo začiatku nenapádal, nechal nás v obrane hrať, čo mi dalo čas sa trochu “oťukať”. Pred zápasom, po zápase, v šatni. V každej krajine je ničo iné. Rozhodca odpíska začiatok zápasu a zrazu je všetko rovnaké. Futbal je univerzálna reč, ktorá spája ľudí. Keď chceš byť úspešný musíš hrať dobre svoju rolu v tíme. Pre mňa je základom organizácia hry, presná prihrávka, vyhraté súboje a pomoc pri štandartkách. Je to tak jednoduché a pritom tak ťažké, pretože každý súboj je iný a situácie sa vždy menia. Alebo ako povedal tréner: “Play good, be strong.” 🙂
Futbal je univerzálna reč, ktorá spája ľudí.
Odlišné vnímanie futbalu
Tu napríklad čo mi veľmi pripomínalo Libanon, že z taktiky si mnoho hráčov nič nerobí, takže môj praváčik Mai sa hocikedy rozšprintoval dopredu a nechal nás dvoch stopérov pokojne aj s tromi hráčmi. Postupne sme si však na seba zvykli a nejak sa pochopili. Na druhej strane veľa hráčov si neuvedomuje riziko straty lopty v určitých priestoroch a tak kľučkujú tam, kde by nás ani nenapadlo. Brankári sú v ázijských krajinách samostatná kapitola a rozhodcovia tiež. Kto má skúsenosť, tak sa už usmieva :))
Ešte som zabudol, že som v 29. minúte dal gól, presne ako vo svojom prvom zápase v Libanone. Štatistika mojej kariéry hovorí, že góly dávam prevažne v prvých zápasoch a na tréningoch, čo by som rád zamenil so súťažnými zápasmi. Možno však prichádza nová doba, pretože dnes(4.7.) som strelil gól aj v pohárovom strenutí ha ha. Let’s see. Majte sa.
Podsty
