Ufff, to bolo leto. Za dva mesiace som trénoval a hral zápasy v 5 krajinách a zakotvil až v tej s poradovým číslom 6. Keby mi niekto v júni povedal, čo na mňa čaká, asi by som si na to netrúfol a radšej prešiel všetky letné festivaly. Keď sa však veci dejú krok po kroku, tak sa to nejak dá zvládnuť. Asi najdôležitejšie je to, ako rýchlo dokážete vstať zo zeme, keď sa potknete.
Pôsobenie v Libanone bola obrovská životná skúsenosť s množstvom výhod ale taktiež to má svoje úskalia. Jedným z nich je, že hrať tam ako cudzinec vôbec nie je dovolenka, ako si veľa ľudí myslí. Navyše tlak na výkony a víťazstvá je enormný. Pridajte k tomu fakt, že musíte hrať ako profesionál, ale pripravujete sa v amatérskych podmienkach. V Európe však ligy v arabskom svete majú takmer nulovú reputáciu s výnimkou Izraelu, kde je futbal na vysokej úrovni. V procese hľadania klubu je prvou otázkou potenciálneho zájemcu: “Kde hral naposledy?” Keď je odpoveď Libanon, neznie to teda moc atraktívne. Je však zvláštne, že som tam bol v podstate len 5 mesiacov, ale z pohľadu mojej budúcnosti bol Libanon akýsi zápis v registri trestov a ja som sa snažil ísť k policajtom.
V prípade, že by som chcel ostať v Arabskom svete alebo niekde inde v Ázii mohol som, ale za akú cenu. Veď si spomeňte na článok Veni vidi vici, kedy sme získali Libanonský pohár, na chvíľu som bol slávny, zarobil som tým nejaké peniaze, žil som si nadštandardný život a aj tak to nebolo to pravé orechové. Rozhodol som sa teda pre návrat do Európy a to za každú cenu. Nebolo ľahké vysvetľovať ľuďom, že som tam bol fakt len 5 mesiacov a 4 roky predtým som hral v kvalitných súťažiach a odohral takmer stovku zápasov. Libanon mi bol pri hľadaní klubu veľkou záťažou a teda všetci si krok do podobnej krajiny dobre zvážte, pretože futbalový biznis je veľmi nekompromisný. Cez to všetko na tú krajinu budem spomínať len v tom najlepšom. Veď tam začalo celé #dalsomto 🙂
Po neúspešných pokusoch v Škótsku – FC Kilmarnock, Anglicku – Coventry city a potom v Chorvátsku – HNK Cibalia (coming soon), kde som videl a zažil veci, na ktoré by som chcel čo najskôr zabudnúť, ale mám pocit, že si to budem pamätať do konca života. Prešiel som toľko hotelov, že by som mohol robiť referenta pre booking.com.:) O to viac som rád, že som sa vrátil tam, kde sa mi darilo a kde ľudia konajú presne tak, ako hovoria. Až keď spoznáte tmu, viete dokonale oceniť svetlo a ja som veľmi rád, že môžem vo svojej kariére pokračovať v druholigovom dánskom klube Thisted FC. Neviem, čo bude o polroka, neviem čo bude o rok. Viem len jedno, že teraz chcem len vybehnúť na trávnik a ako by moja starká povedala, naháňať tú jednú loptu.:) Aj keď sú momenty kedy futbal neznášate, aj tak na druhý deň prídete na tréning alebo zápas a necháte na ihrisku všetko čo vo vás je. Tí čo vedia, vedia…
M.
