Dorastenci MŠK Žilina sa zúčastnili turnaja s názvom Hazza Bin Zayed Tournament v kategórii U16 v Spojených arabských emirátoch. Pre mnohých to bol najdlhší let, aký kedy absolvovali a taktiež prvý kontakt s arabským megalomanským svetom. Ako sa im na turnaji darilo? Ako sa adaptovali na vysoké teploty? Čo ich sklamalo a čo, naopak, príjemne prekvapilo?
Tento článok si môžete prečítať vďaka mojej „sicílskej“ spojke v kádri Šošonov, v podobe fyzioterapeuta a dobrého kamaráta Lukáša Kováčika, ktorý dostal ponuku pracovať v MŠK Žilina začiatkom roka 2018. Predtým pôsobil v klube Železiarne Podbrezová.
Mladí Žilinčania odlietali za svojím dobrodružstvom v pondelok z Viedne, 15:30 SEČ. Zverenci trénera Ivana Beláka sa už v utorok predstavili v A – skupine proti argentínskemu celku CDA Córdoba. Hneď prvý zápas, v náročných klimatických podmienkach, dotiahli do víťazného konca.
Dlhý let, odlišná strava, vysoké teploty. Čo bolo prvé dni najdôležitejšie? Čomu ste venovali zvýšenú pozornosť, aby boli hráči pripravení?
Nielen pre chalanov, ale aj pre mňa, to bol doposiaľ najdlhší let, aký som kedy absolvoval. Samozrejme som sa na to hneď pozrel z fyzio-stránky. K 5,5 hodinovému letu som si musel pripočítať aj 3 hodiny do Viedne v aute v “pokrčenej polohe”, a tiež aj 2 hodiny z Dubaja do našej cieľovej destinácie, do mesta Al Ain. Už pred tréningom som chalanov upozorňoval na to, aby sa snažili korigovať svoj sed. Aby sa v lietadle prechádzali, urobili si pár záklonov v stoji a snažili si aspoň mierne upraviť postavenie chrbtice. Po prílete už bolo veľmi veľa hodín, tak sme išli rovno spať – aj keď, pár cvikov by nebolo od veci.
Ráno nás čakali raňajky o 10:00 (u nás 8:00). Chalani ráno vyzerali, ako keby celú noc žúrovali: rozbití, unavení z cesty, aj z časového posunu. Upozornil som ich najmä na domáce špeciality, omáčky, jogurty, ktoré by mohli spôsobiť nezvyknutým žalúdkom problémy.
Ďalej vyvstala otázka, aký typ tréningu ideme zvoliť, keďže vonku je nad 30 stupňov a o 18:00 hráme zápas. Jednoduchá matematika: o 10:00 raňajky, 11:30 odchod na tréning (cesta trvala cca 20 minút) s naším “Schumacherom”, pre ktorého bola každá jazda pretek. Kruhové objazdy boli jeho, cez tri pruhy, bez smerovky, radšej som sa pozeral do zeme.
Tréning začal na pravé poludnie, bohužiaľ inak sa nedalo, pretože už 16:30 sme museli odísť z hotela na zápas. Predtým obed cca 3-4 hodinky pred výkopom a tiež si potom chalani musia trošku oddýchnuť, vypnúť hlavy. Je to daň turnajov, ktorú musí zaplatiť každý tím.
12:00
Tréneri mi v podstate v tomto dali voľnú ruku. Mal som 30 minút, na najväčšom úpeku, aby som ich predpripravil na zápas. Zvolil som rozklusanie – tuším 5 kolečiek, potom som si ich dal do kruhu a začal som od hlavy. Zameral som sa najmä na rozsahy pohybov vo všetkých kĺboch, kedže som predpokladal stuhnutie z náročného cestovania. Potom som pridal ľahký dynamický strečing na mieste, apeloval som na to, aby ho robili úplne ľahúčko, nie do maximálnych rozsahov. Ďalej som zaradil ľahký “core tréning”, pár pozícií, po ktorých na záver nasledovali mckenzie záklony. Pitný režim tvorila čistá voda a iontový nápoj. A samozrejme, nemohli sme zabudnúť ani na vitamíny, pretože pri zvýšenom potení sa nevyparuje len voda, ale aj minerálne látky.
17:20
Pred zápasom sme, samozrejme, volili rozklusanie (cca 4 šírky), potom všeobecné rozohriatie (všetci to poznáme – krúženie rukami, abeceda, atď.). Následne sme sa zamerali už na špecifickú rozcvičku: presne dané pohyby, ktoré hráčov čakajú, ale už v maximálnych rozsahoch (švihové veci). Ďalej skočnosť, ktorá je veľmi dôležitá pre to, aby kolená dostali informáciu, že “aha, niečo sa ide diať”. Rozcvičenie pred zápasom netrvalo dlho, do 15 minút. Myslím si, že dôležitú úlohu zohrávalo aj počasie, v ktorom boli svaly zahriate rýchlejšie. Po mojom rozcvičení prešli hráči k asistentovi na prihrávky, pričom ale vrámci oddychu mali so mnou ešte docvičenie – či už švihové veci alebo skočnosť.
A – skupina
MŠK Žilina, domáci Al Ain FC a argentínsky klub CDA Córdoba.
B – skupina
Everton FC, Betis Sevilla C.F. a Al Jazira Club zo Spojených arabských emirátov.
Akým spôsobom sa hralo? Dúfam, že tento článok sa nedostane do Dubaja 🙂 Vysvetlím prečo. Propozície turnaja boli jasne dané: 2 skupiny, po 3 tímy. Každý s každým, podľa počtu bodov hrá finále prvý z A skupiny s prvým z B skupiny. Druhé miesta si medzi sebou zahrajú o tretie miesto. Systém turnaja bol 2 x 40 minút, 1 bod za remízu, 2 body za víťazstvo na penalty a 3 body za výhru v riadnom hracom čase.
Vzhľadom k tomu, že ani jeden z arabských tímov nebol na prvom mieste, si usporiadatelia zmysleli, že sa predsa len bude hrať semifinále, a to štýlom prvý z A skupiny proti druhému z B skupiny. My sme skupinu vyhrali, pretože sme v prvom zápase zdolali argentínsky klub CDA Córdoba 2:0 a na druhý deň, po krásnom góle, aj domáci Al Ain 1:0. Samozrejme sme sa už všetci tešili, že hráme finále, no večer po zápase sme sa dozvedeli, že hráme semifinále.
Povedali sme si teda, že ak máme vyhrať turnaj, musíme zdolať všetkých. Piatkový zápas proti arabskému tímu Al Jazira bol bláznivý – niečo také som ešte nevidel. Na striedačke sme tŕpli pri každom zákroku. No proste, tento zápas bol naozaj horúci, nielen teplotou ale aj zápolením na ihrisku. 3 červené karty, pričom štvrtá bola skoro na ceste, keď hráč tímu Al Jazira hodil loptu do rozhodcu po tom, ako za brutálny zákrok na nášho hráča poslal jeho spoluhráča predčasne pod srchy. A to ešte musím podotknúť, že všetky zápasy vysielali LIVE na športovej stanici.
Som rád, že do finále, ktoré nás čakalo v nedeľu na modernom 22 000 štadióne, mohli nastúpiť všetci hráči, živí a zdraví. Na štadión sme išli s predstihom, aby sme si ho stihli pozrieť, pretože bol fakt nádherný. Ďalšia vec, čo bola pre mňa zaujímavá, bola jazda v sprievode policajného auta na štadión. Hovorím si: na to, že to je len turnaj U16, je to fakt na veľmi profesionálnej úrovni.
Po úspešnom účinkovaní na turnaji ste to vo finále vyšperkovali víťazstvom nad kvalitným súperom (Real Betis). Aké boli oslavy?
Oslavy boli veľkolepé, ale iba na štadióne, kde to usporiadatelia pripravili fakt grandiózne. Konfety, hudba, medaily, jednoducho, cítili sme sa, ako keby sme vyhrali finále Ligy majstrov. V šatni sme si zakričali “tak sme majstri no a čoo”, aj klasické ciky caki. Potom sme sa všetci vyfotili s pohárom. Veľmi pekný zážitok.
Ako ste si zvykli na tamojšiu kultúru? Arabi sú známi svojími emóciami. Prejavovalo sa to aj v zápase?
Neviem, či sa dá na tú ich kultúru zvyknúť za 8 dní. Vďakabohu, že s nami bol vedúci tímu, ktorý žil v Emirátoch 3 roky a teraz pracuje v štruktúrach klubu MŠK Žilina. Hneď prvý tréning musel zasiahnuť. Samozrejme, chalani, ako aj realizačný tím, si hneď v tréningovom centre o 12:00 vytiahli trenky „á la Cristiano Ronaldo“ a z tričiek si spravili tielka. Vedúci nás hneď upozornil, že ak nechceme dostať pokutu, tak si to musíme dať hneď dole. Čiže, na prvý deň dobrá pripomienka. Pri bazéne to isté: plavčík nechcel chalanov pustiť do hotela hore bez, že vraj je to proti ich kultúre. Ďalšia vec: zahalené ženy. Pre chalanov to bolo niečo nové a padali rôzne nezodpovedané otázky.
Deň pred finále ste boli spolu so všetkými tímami pozvaní na oficiálnu večeru do honosného sídla zosnulého šejka, ktorý zjednotil Emiráty. V Libanone, keď bola nejaká udalosť, tak sa stoly pod jedlom prehýbali, spievalo sa, tancovalo, fajčila sa vodná fajka. Aké to bolo v Dubaji?
Áno, Maťo, tak ako hovoríš. Dostali sme pozvanie od organizátorov turnaja, že nás pozývajú šejkovia do domu ich váženého, zosnulého šejka, ktorý zjednotil Emiráty. Bolo to tam obrovské, všetko upravené, všade služobníctvo – no proste, nechýbalo nám nič. Najprv bolo slávnostné otvorenie turnaja, veľa sa rozprávalo, tlieskalo. Po otvorení turnaja, keď sme si už všetci mysleli, že sa ide jesť, zrazu začala hrať hudba. Keď som počul, ako spievajú a tancujú, tak sme ostali veľmi zaskočení. Skutočne sa vedia odviazať.
Čo sa dá vidieť v Dubaji, okrem pláží a luxusných stavieb?
Vzhľadom k tomu, že sme bývali v meste Al Ain, vzdialenom cca 1,5 – 2h od Dubaja, tak sme sa do Dubaja dostali len na 1 deň. Poviem vám, že to bolo úžasné, ale stačil mi jeden deň. Preľudnené ulice, chladné mrakodrapy, smrad, milión áut. Musím však povedať, že tie stavby boli úchvatné. V Dubaji podľa mňa nepoznajú slovíčko “nedá sa”. Na druhej strane ma trošku znechutila – čo už v televíziách alebo na pohľadniciach nevidíte – veľká chudoba, špina. Veď priamo pred vstupom do Dubaja je jedno obrovské smetisko.
Ak existujú nejaké miesta, na ktorých by som si nechcel robiť vodičák, tak mesto Al Ain je určite jedným z nich! 4 prúdy cez mesto, samé kruhové objazdy, arogantní vodiči. Domáci nám hovorili, že keď nejaký zahraničný turista nabúra do domáceho, tak bude pravdepodobne na vine cudzinec. Cestou na spomínanú večeru, náš šofér jazdil, ako keby niečo ukradol a na kruhovom objazde sme s jeho novým autobusom nabúrali. Naštastie, boli sme „domáci“ 😀
Pôjdete aj o rok?
V prvom rade by som sa chcel poďakovať vedeniu MŠK Žilina, že nám umožnila zúčastniť sa tohto turnaja a porovnať sa tak so zahraničím. Z ohlasov od usporiadateľov, aj z predvedenej hry počas celého turnaja, si myslím, že si účasť aj na budúci rok zaslúžime. A verím, že prídeme.
Podsty
