Na jednom stavenisku na Blízkom východe sa každý deň, keď píšťala oznámila poludňajšiu prestávku, všetci robotníci spoločne posadili, aby sa najedli. A keď Ali otvoril svoju misku s jedlom, začal vždy nadávať.
,,Do riti!” kričal, ,,Zas chleba s maslom a marmeládou. Túto kombináciu už nemôžem vystáť.”
Ali na svoju stále rovnakú desiatu nadával každý deň. Ubiehali týždne a ostatným robotníkom to už išlo na nervy. Nakoniec mu jeden robotník povedal: ,Pre Kristove rany, keď tak nerád ješ chlieb s maslom a marmeládou, prečo nepovieš svojej starej, aby ti dávala niečo iné?”
,,Akej starej?” odpovedal Ali. ,,Ja som slobodný, chleby si natieram sám.”
Koľkí z nás sme niekedy ako Ali? Deň, ktorý ťa dnes čaká si si včera sám nachystal a ten zajtrajší bude vyzerať podľa toho, čo robíš dnes.
Nebuď ako Ali, buď sám sebou, nie tým, koho chce tvoje okolie z teba mať.
M.
