Je pochopiteľné, že hlavné médiá informujú o športovcoch len v čase ich úspechov a na vrchole kariéry, pretože to je čas, kedy to nás ľudí, túžiacich po senzáciách a nadľudských výkonoch zaujíma. Čo sa však deje pred tým? Čo sa deje po tom? Dnes si môžete prečítať o kapitole života najúspešnejšieho olympionika všetkých čias, o ktorej, ste pravdepodobne namli ani tušenie…
V živote Michaela Phelpsa došlo k veľmi zásadnému momentu keď mal 9 rokov. Jeho rodičia sa rozviedli a následne ich otec opustil.
“Cítil som to tak, že ma jednoducho odmieta. Tak som sa jednoducho rozhodol nevkladať do toho viacej energie.”
Michael a jeho otec si boli veľmi podobní, odhodlaní a stáli si za svojim slovom hlava nehlava, čo veľakrát spôsobovalo hádky a výmeny názorov.
Ťažké detstvo a neúplná rodina zanechali na Michaelovej psychike mnoho nezmazateľných stôp. Jeho frustrácia sa stupňovala. Hádky s trénerom, ktorý ho trénuje od jeho 11 tich rokov sa stupňovali. Jeho frustráciu nezmiernilo ani 8 olympíjskych medailí z Bejing 2008.
V časoch, keď veci nešli podľa jeho predstáv alebo sa cítil unavený, často boli jeho reakcie plné emócií. Vždy keď som sa snažil s nim o tom celom porozprávať, dostali sme sa k tomu, že to nejak súviselo s jeho otcom.
Micheal sa viackrát nechal počuť, že nenávidí imidž perfekcionizmu, ktorí ľudia okolo neho vytvorili vďaka jeho úspechom v bazéne. Chcel z toho von. 6 mesiacov po olympiáde v Bejingu 2008 na svet prenikla fotografia ako užíva marihuanu.
Po tom incidente prestal dôverovať ľuďom okolo seba s výnimkou jeho trénera a mamy.
London 2012
Po olympiáde 2012 Michael odišiel do plaveckého dôchodku ako historicky najúspešnejší športovec všetkých čias.
“Skončil som. Konečne. Čaute. Už som nechcel mať so športom nič spoločné a cítil som, že už nikdy nechcem plávať.”
Oddchod do “dôchodku” mu priniesol slobodu a voľný čas, ktorý počas kariéry nikdy nemal a vstúpil do sveta, ktorý nikdy nepoznal. “Pribral som 15 kg, zabával som sa, pravdepodobne až príliš. Robil som čokoľvek, čo som chcel. Vďaka mojmu úspechu som od ľudí nikdy nepočul nie.”
Jeho tréner hovorí.”V tom čase mal jednoducho všetko. Dosť peňazí a dosť kamarátov mimo plávania, že sa vďaka tomu od nás mohol úplne izoovať a jednoducho sa s nami nebaviť. Videl som, že sa vydal smerom, ke sa môže stať skutočne niečo zlé. ”
Po čase sa začal nudiť a kontaktoval svojho trénera s požiadavkou, že sa chce naplánovať návrat na Olympiádu v Riu 2016. Tréner jeho požiadavku odmietol: “Nie nemôžme ísť cez to celé znova.” Phelps ho nakoniec presvedčil a musel sľúbiť, že bude veci robiť správne. Žiadne večierky, žiadna alkohol, drogy ani hazard.
30.september 2014
Fenomenálny atlét nedodržal svoj sľub. V noci sa objavil v Baltimore v jednom z kasín v podnapitom stave. Na ceste domov ho zatkla polícia, keď v tuneli, kde bola maximálna rýchlosť 55, išiel 81 a predbiehal cez dve plné čiary. Jeho myšlienky v momente, keď ho zatkla polícia vysvetľuje jednou vetou: “Som v pi..” Sám ten skutok neskôr opisuje ako zúfalé volanie o pomoc a je šťastný, že nikoho pri tom nezranil.
“Keď som sa to dozvedel myslel som, že je koniec. Bol som si istý, že Michael Phelps je nenávratne preč a ten človek v jeho tele sa mu už nedokáže ani priblížiť” hovorí jeho tréner.
Po tomto incidentne Michael ležal 5 dní schúlený vo svojej posteli. “Nejaký čas som si skutočne myslel, že to je koniec môjho života, doslova. Pýtal som sa sám seba: Koľkokrát to chceš ešte posrať? Svet by bol lepší bezo mňa, moja rodina a blízky by sa za mňa nemuseli hanbiť. Svojou hlúposťou som im spôsobil veľa bolesti. Nevychádzal som z izby, nejedol som, nespal som. Ako najlepšie riešeni mi vychádzalo skončiť svoj život.”
Rada od jeho dlhoročného priateľa, mentora a batimorskej ikony Raya Lewisa mu pomohla odraziť sa od dna.
“Hovoril som mu: Kamarát počúvaj ma. Toto je čas kedy bojujeme. Teraz sa ukazuje náš pravý charakter. Nezabaľ to, lebo inak všetci prehráme. Povedal som mu o svojich temných momentoch, kedy som sa cítil ako on. Po emocinálnom rozhovore som ho presvedčil, aby prijal odbornú pomoc v centre The Meadows – najst fotku.
“Sadol som do auta, ceý som sa triasol. Keď som vystúpil, podlamovali sa mi kolená. Napísal som mame SMSku, že toto je prvýkrát v živote, kedy sa skutočne bojím. Bol som na míle vzdialený od svojej komfortnej zóny. Keď sa dostanešvo svojom živote na dno, tak sa nejakým spôsobom veľa veciam otvoríš, chceš niečo zmeniť a túžiš sa vrátiť spať na správnu cestu. Je to doslova boj o prežitie.
Počas 45 dní svojho pobytu Michael Phelps prvýkrát vo svojom živote pomenoval svojich vnútorných démonov. Medzi terapiami často plával v bazéne so snahou nájsť 18 násobného olympíjskeho šampióna. “Bazén bol veľmi malý, nevedel som, čo tu vlastne robím. Na dva-tri zábery som dal dĺžku. Trénoval som obraty a rôzne triky. Na izbe som si často čítal z knihy, ktorú mi dal Ray Lewis – Purpose driven life.
“Uvedomil som si, že moja existencia musí mať nejaký dôvod. Po 4 dňoch som zavolal Rayovi a veľmi som mu ďakoval za to, že mi v podstate zachránil život. Porozprával som mu o tom, čo sa mi odohráva v hlave. Mal som pocit že sa konečne po dlhom čase pomaly, ale isto odrážam z dna. Dostal som pomoc v bode svojho života, kedy by som to bez nej nezvládol.
V rámci procesu nového začiatku, sa začal snažiť si vybudovať nanovo vzťah s otcom, s ktorým sa aj napriek všetkým okolnostiam mali radi. Michaek ozval otca na rodinné stretnutie, aj keď si bol istý, že nepríde. On však prišiel a nasledovalo veľké objatie. “Už som si nehccel dávať otázky typu čo ak? Nechcel som prejsť životom a nemať šancu zdieľať emócie so svojim otcom. Chýbalo mi to od čias, keď som bol dieťa. ”
November 2014
Šampión opúšťa kliniku a opäť sa vracia k plávaniu. Tri mesiace na to požiadal priateľku Nicole o ruku. Jeho blízky tvrdia, že z chlapca sa stal za pár mesiacov chlap.
5.Máj 2015
Michael Phelps sa prvýkrát stáva otcom. Jeho manželka mu porodila syna. “Emócie, ktoré išli celým mojím telom boli neopísateľné. Keď sa narodil, bol som v slzách.”
Jeho manželka Nicole hovorí: “Keď si spomeniem na to čím sme si prešli, kde sme boli a kde sme teraz a vidím v jeho rukách náše malé stvorenie je ten najlepší pocit.”
Rio 2016
Michael sa vrátil opäť vo veľkom štýle. V Riu získal štyri zlaté a jednu striebornú medailu. Po olympiáde definitívne ukončil vo veku 31 svoju kariéru, počas ktorej získal 23 zlatých, 3 strieborné a 2 bronzové medaily. Niečo podobné nikto pred ním nedokázal a možno nikto už ani nedokáže.
Koľkí sme si mysleli akú rozprávku si Michael Phelps žije? V čase, keď bol najúspešnejší olympionik všetkých čias, na konte mal milióny a bol pozvaný na tie najluxusnejšie párty sveta, prežíval svoje najtemnejšie obdodbie, kedy reálne uvažoval o samovražde.
Vonkajší úspech má len veľmi málo spoločné s pocitom šťastia. Kto sa ženie za niečím len kôli tomu, aby si si mohol kúpiť dom a dobré auto, je to cesta do záhuby. Časť motivácie, musí vychádzať z vnútra, pretože motivácia zvonku je ako smrad. Stratí sa rýchlo.
Motivácia zvonku je ako smrad. Stratí sa rýchlo.
Je jedno v akom postavení človek je, každý občas potrebuje pomoc. Je normálne byť niekedy na dne, pretože niesme stroje, ale ľudia. Najťažšie je však to priznať a povedať nahlas. Keď mohol najúspešnejší olympionik všetkých čias povedať: “Sám to nezvládam, pomôžte mi.” môže to urobiť každý jeden z nás. Ľudia sa vtedy pre vás spoja a začnú sa diať zázraky.
Je normálne mať niekedy strach, byť frustrovaný, byť znechutený, ale nie je správne vzdať sa.
Vladimír Weiss st.