Keď sa povie Ázia a futbal zvyčajne každému napadne Čína a megalománske ponuky tamojších zbohatlíkov. Bola by veľká škoda, ak by Čína brala celú pozornosť. Ázia je market, ktorý ma fascinuje a rozdiely medzi tým európskym sú obrovské. Či už v hráčoch, tréneroch, divákoch alebo majiteľoch. Z našej perspektívy veľa vecí nemá logiku.
Neviem koľko a či mám dostatok skúseností, aby som vedel dať objektívny pohľad a reálny obraz. Hral som v Libanone, niekoľkokrát som sa pokúšal neúspešne dostať do krajín ako Thajsko, Malajzia, Saudská Arábia, HongKong, India. Vyspovedal som mnoho hráčov, ktorí hrali v krajinách ako Saudská Arábia, Bahrajn, Dubaj, India a podobne. Takisto s viacero agentami, ktorí spravili reálne prestupy a tiež “agentami” ktorí len kecali. Mimochodom tých je podstatne viac. Špecifickosť prostredia skúsim zhrnúť v pár bodoch, aj keď generalizovať Áziu ako celok sa nedá. To ako keby si chcel dávať anglickú Premier League a poľskú Ekstraklassu do jedného vreca len za to, že sú v Európe.
Limity na cudzincov
V Arabskom svete sú limity 3 cudzinci na tím, Thajsko, Malajzia 4 + 1 a plus mínus sa to takto pohybuje vo všetkých krajinách. Keď chceš zistiť limit konkrétnej krajiny, stačí si nájsť zostavy tímov v zápasoch alebo transfermarkte a presne vidíš, koľko hráčov je na súpiske. Najbežnejší scenár je, že cudzinci sú stopér, záložník a útočník. Teda buď je to hráč ako posila do defenzívy alebo hráč, smerom dopredu. Krajný obrancovia a brankári majú často smolu. Ak môžu mať v obrane jedného hráča, na 99% sa rozhodnú pre stopéra. Veľké percento ofenzívnych pozícii berú Brazílčania, ktorí sú všade žiadaní, či už pre fakt, že sú z Brazílie, ale aj pre nesporné futbalové kvality. Pár prestupov “pokazili” hráči z Afriky, ktorí občas kývnu na výrazne nižšie platové podmienky.
Thajsko 4+1
Nie, nie je to malý futbal 🙂 Znamená to, že na zápasovej súpiske môžu byť piati hráči, ale naraz hrať môžu len štyria. Takže jeden cudzinec je vždy na lavičke a môže sa dostať na ihrisko len keď vystrieda ďalšieho legionára, čo trénerovi často zväzuje ruky. Ešte čo sa týka brankárov, v Libanone napríklad môže chytať len domáci a rovnaký predpis je vo viacerých krajinách. To má za následok nižšiu kvalitu brankárov, ktorí nemajú potrebnú konkurenciu. Logika za tým je, aby domáci brankári dostali priestor v najvyššej súťaži a tréner národného tímu si mal z čoho vyberať. V Thajsku môže byť brankár aj cudzinec.
Malé krajiny
V menších krajinách je možno polovica tímov kde cudzincov môžu zaplatiť. Takže povedzme v Libanone kde je 12 tímov, je potenciálne 6 klubov, v ktorých by som mohol hrať. Ďalej treba zobrať do úvahy fakt, že na mojej pozícií práve niekto hrá, takže buď musí hrať veľmi zle alebo sám sa rozhodne odísť. Keď sa teda z nejakého dôvodu uvoľni “foreigner limit” začnú tam agenti tlačiť svojich hráčov, s vidinou rýchleho zárobku, pretože kluby vyplácajú agentské provízie, čo už nie je bežné v bežných menších kluboch v Európe. Takisto príchod nového hráča znamená aj možný extra príjem pre ľudí z klubu, či už trénera, realizačný tím alebo riaditeľa. Takže keď 10 agentov ponúkne kvalitatívne podobných hráčov, rozhodne len to, kto nájde tú správnu cestu k podpisu zmluvy a kto ma silnejšie väzby na klub.
Keď ťa potrebujú
Ok a keď všetko toto klapne, tak pokiaľ nemáš v CV top európsku ligu, tak musíš prísť na pár dní ukázať a buď si istý, že zorganizujú aj nejaký zápasík, aby ťa v ňom videli. Je to hop alebo trop. Vedenie sa málokedy skutočne rozumie futbalu a viac menej dajú na názor ľudí okolo seba, ktorí niekedy rozumejú futbalu ešte menej. Na videu sa im páčiš a keď doletíš dolámaný z cesty, tak chcú, aby si odohral najlepší zápas svojho života. Seriózny záujem však vidíš podľa toho, že ti klub kúpi letenku, bookne pekný hotel, vyzdvihnú ťa na letisku a tak ďalej. Tým však nechcem povedať, že ten čo nekúpi to nemôže s hráčom myslieť vážne. Občas sa však stane aj to, že agent, presvedčený o hráčovej kvalite a svojom kontakte v klube, to riskne a kúpi letenku za svoje, no povie, že ju zaplatil klub, pretože inak by hráča do lietadla nedostal.
Better check twice
Reálnych príbehov o tom, ako na skúšku pozval klub 4-5 útočníkov a dal ich hrať po 15 minút nie je málo, preto si človek musí dvakrát overiť s kým sa baví, koľko a pre koho z toho bude ak to klapne a všeobecne čím viac detailov dohonutých dopredu, tým lepšie. Na škodu nie je ani overiť si informácie o serióznosti klubu od bývalých hráčov. Aj keď je už dohoda na stole, ešte nemusí byť konečná, tak ako to bolo aj v mojom prípade.
Zradné skúšky
Môj bývalý spoluhráč hral v HongKongu(ďalej HK) a agent mu vybavil skúšku v Thajsku. Skúšku prezentoval ako formalitu a viac menej to bolo isté. Priletel na vlastné náklady(z HK to nie je až tak ďaleko) s tým, že hneď na druhý deň má hrať priateľský zápas. Keď prišiel do šatne, boli tam dvaja ďalší útočníci na jeho pozíciu. Tréner im rozdelil hrací čas po 30 minút. Kamoš naskočil na posledných 30’, na jeden gól nahral a dva strelil. “Bro, it was best 30 minutes in my career I swear.” Ostatní dvaja útočníci toho veľa nepredviedli.
Malá domov
Po zápase nasledovali telefonáty a jednania. Negatívna odpoveď ho vytočila do nepríčetnosti. S odstupom času sa dozvedel, že africký útočník súhlasil s malou domov pre trénera zhruba 1000 dolárov mesačne. Keď mi tento príbeh rozprával, tak sa do toho znovu vžil, že takmer znovu zavolal agentovi, ktorý mu to vybavoval. Vo svojom klube v HK povedal, že musí ísť na pár dní domov, riskoval všetko a keby sa to v jeho klube dozvedeli, je do 5 minút nezamestnaný. A nakoniec si povzdychol, že 1000 mesačne by dal trénerovi aj on, len sa ho nikto neopýtal.
Korupcia
Ďalší kamoš hral v druhej čínskej lige. Tvrdil mi, že zhruba každý druhý zápas v tom čase(2010) bol dohodnutý. Možno nie presne výsledok, ale aspoň nejaká štatistika. Neviem, čo sa odvtedy zmenilo, každopádne narástol počet ľudí za mrežami z dôvodu korupcie, tak snáď sa to dostalo do normálu.
Fungovalo to asi tak, že pred zápasom dostal väčšinou z neznámeho čísla správu, čo si myslí o tom a tom výsledku. Sú len dve možnosti: Buď ste s nimi alebo proti. Neexistuje nič medzitým. Hráči, ktorí nesúhlasili mali do pár týždňov zrušený kontrakt z rôznych dôvodov. On si to nemohol dovoliť a tak vydržal do konca sezóny a modlil sa, aby to neprasklo. Bol v Číne s celou rodinou a povedal mi, že v živote necítil väčšiu úzkosť a následne väčšiu eufóriu ako, keď ho pri jeho odchode z Číny kontrolovali a násladne pustili. Predtým než ho odsúdiš, čo by si v podobnej situácii robil ty? Nechal zmluvu 200 000+ eur na sezónu, odletel s celou rodinou domov a bol nezamestnaný hrdina alebo by si to v pár zápasoch riskol na dva-tri by si radšej “ochorel” a nejak by si to vydržal?
Nehľadaj logiku
Najlepší strelec z Fredericie odohral 2 sezóny v Thajsku, prvú v najvyššej lige, kde dal asi 11 gólov a následne ho kúpil druholigový klub a dal mu dvojnásobný plat. Nehľadajte tam logiku, lebo žiadna nie je. Zrazu sa objaví nejaký človek, ktorý vám vytvorí nadštandardné podmienky, či už platové alebo čo sa týka vybavenia pokojne aj v 4. lige niekde v Bangladéši. Otázne je, kto by tam išiel. Logika ako ju poznáme my sa však odlišuje od tej aká je bežná tu.
Stále v strehu
Veci na, ktoré treba myslieť a náhod, ktoré musia klapnúť aby ukázali práve na Fera je skutočne veľa a preto šanca skutočne malá, pokiaľ nie ste člen národného tímu, hráčom klubu v TOP 10 európskych ligách. Možno má niekto inú skúsenosť a dostal sa tam hladko. Ja som mal viacero neúspešných pokusov a dva úspešné. Ako rýchlo sa sem však dostaneš, tak rýchlo môžeš aj skončiť ak sa prezident klubu zle vyspí. To isté sa môže stať aj mne a je to súčasť hry, aj keď občas krutá. Napríklad v našom tíme trénuje jeden Brazílčan už dva mesiace s kondičným trénerom, pretože podpísal zmluvu na rok a pol, no klub si to po troch mesiacoch rozmyslel a už niekoľko týždňov sa nevedia dohodnúť na ukončení spolupráce, tak je to momentálne len o tom, kto dlhšie vydrží. Klub zbytočne platí hráča a hráč stráca možnosť si na tréningu kopnúť do lopty.
No a plus mínus takto to je v spomínaných a okolitých krajinách. Každá ddestinácia je niečím špecifická a čím viac informácii človek má, tým lepšia šanca na adaptáciu a prípadný úspech. Úspechom č.1. v týchto krajinách nie je titul, ale naplnenie zmluvy od prvého do posledného dňa.
Úspechom č.1. v týchto krajinách nie je titul, ale naplnenie zmluvy od prvého do posledného dňa.
Takto nejak Áziu vidím ja. Ak vás zaujíma viac dajte mi vedieť, napíšte koment. Určite je o čom písať.
Podsty
