Ahojte. Dnes si môžete prečítať o jednej z ciest, ako sa môžete dostať do profesionálneho futbalu. V doraste nás končilo 15 a každý jeden z nás sa chcel stať profesionálom, ale jednoducho matematicky to nie je možné, pretože nemôžete každý rok vyhodiť celé Áčko a dať tam dorastencov. Na prvý pokus sa to podarí malému percentu hráčov, mne sa to tiež nepodarilo…
Volám sa Matej Podstavek a mám 19 rokov, úspešne som zmaturoval, aj keď slovinu doteraz neviem ako som dal. Jedna pani profesroka z komisie mi hodila záchranné koleso, keď videla, že tam sedím ako kôpka nešťastia. “Zmaturoval” som aj v doraste a prešiel som do juniorky Dukly Banská Bystrica. Absolvoval som letnú prípravu plný nádejí a očakavaní o mužskom futbale, ale trénerovi Kentošovi som zrejme moc nesadol. Prišli zápasy a ja som sedel na lavičke. Bolo to niečo, čo som nepoznal a ani nechcel poznať. Požiadal som teda o hosťovanie, pretože vždy je lepšie pre mladého hráča stabilne hrať nižšiu súťaž, ako striedať alebo nehrať vo vyššej.
Tisovec?
Zrazu som sa ocitol v klube CSM Tisovec. Ty vole z Dukly do Tisovca, prestup roka, si dopadol. Ja na Tisovec však nedám dopustiť, vtedy hrali 4. najvyššiu ligu. Dostal som priestor na zoznámenie sa s mužským futbalom, ktorý sa s mládežníckym nedá porovnať. Bola tam skvelá partia a na zápasy sme sa vždy tešili. O nejakom tlaku tam nebola reč, hrali sme uvoľnene, ale naplno. Každý zápas som odohral 90 minút, to bolo asi najpodstatnejšie. V zime som sa mal vrátiť späť do juniorky, ale črtal sa ten istý scenár ako v lete. Väčšina trénerov je čo sa týka stopérov veľmi konzervatívna. Každý chce skúsenosti, ale nikto vám nechce dať šancu, aby ste ich získali.
Naspäť na Balog
Môj ďalší krok bol z pohľadu nejakej kariéry futbalistu čisté bláznovstvo, vtedy som to ale vnímal nejak inak. S odstupom času by sa ale dalo povedať, že to vyšlo. Vrátil som sa späť do klubu Partizán Čierny Balog, kde sa vtedy hrala 5. liga. Bola to jediná cesta ako sa “vyslobodiť” z Dukly bez odstupného. Vedel som však, že chcem na sebe pracovať a keď mi bude slúžiť zdravie budem napredovať. Zrazu som mal veľa priestoru na individuálne tréningy, vďaka ktorým som sa posúval vpred a spoznával step by step svoje telo. Spoločne sme trénovali 3 krát týždenne, individuálne som trénoval aspoň 4 krát.
Tréning
Nemám žiadne vzdelanie o tréningu, ale na internete je kopu dostupných materiálov a časom som vedel rozlíšiť, čo má nejakú hodnotu a čo je zbytočné. Boli to väčšinou metódy pokus-omyl, ale kedy si to vyskúšam ak nie teraz? Pre ľudí z Mazorníka mohlo byť zábavné sledovať ako tam nejaký dlháň poskakuje, pobehuje s loptou a skúša rôzne veci. Dokonca som mal na každý týždeň pripravený plán na čo sa budem sústrediť, ako budem regenerovať a počas tréningov som sa niekedy natáčal kamerou a potom to pozeral. Doteraz neviem kde sa to vo mne bralo, tá chuť k tomu celému, ale pamätám si, že najlepší pocit bol, keď som si na konci dňa odškrtol všetky úlohy dňa a mohol som oddychovať.
Tento režim prospieval mojej výkonnosti a zrazu prišlo leto a s ním správa, že mám ísť do letnej prípravy s Áčkom Dukly Banská Bystrica!!! A viete, že som hral 5. ligu? To nerieš, chcú ťa vidieť. Už len sedieť v kabíne, na ktorú sme celé roky ako dorastenci pozerali bol pre mňa taký malý splnený sen. Tréningy boli náročné, ale celkom som ich zvládal, veľký rozdiel bol v tom s akou rýchlosťou a presnosťou tí hráči pracovali s loptou. Asi po 10 dňoch som si podvrtol členok, ale nedalo mi to povedať, že som zranený. Ďalší deň sme mali zápas proti duholigovému Sencu a ja som veľmi chcel hrať. Nohu som zatejpoval a nejak som sa cez tú bolesť dostal, odohral som druhý polčas a bol to vtedy pre mňa výnimočný pocit mať na sebe ten dres, o ktorom nám od malička na Balogu hovorili, že to by mal byť náš cieľ. Po zápase si ma zavolal vtedajší tréner Zaťko a povedal mi vetu, ktorá mi ešte dlho znela v hlave: “Hráš dobre, ale na ligu to nie je.”
ŠK Kremnička
V BB som nakoniec ostal, ale presunul som sa do treťoligovej Kremničky, kde som opäť mohol hrať celé zápasy, ale už oveľa kvalitnejšie. Vďaka p. Vaníkovi som začal spolupracovať s p. Čechom, ktorý mi v tom čase veľmi pomohol. Mimo iného ma vzal k trénerovi Prochotskému, ktorý mi pripravil tréningový program na jesennú časť sezóny. Plnil som ho do bodky. Štyrikrát tréning s Kremničkou, aspoň trikrát tréning individuálny plus pár maličkostí pomedzi. STEP BY STEP
Prvé dva týždne som sa trápil a zrazu sa to niekde zlomilo a začalo to účinkovať. V októbri ma MŠK Žilina pozvala na dva prípravné zápasy v Decembri, kde chcú skúšať nejakých hráčov. Pfuuu, Žilina? To znie dobre. Odohral som celé dva zápasy a celkom sa mi darilo. Vtedy Majk Spirit vydával album Nový človek: Leť, zhlboka sa nadýchni vyber sa vpred…skladba Nebuď tragéd bola pre mňa špeciálna. Opýtali sa ma, či by som sa chcel s nimi zapojiť do prípravy. Is that a question?
Omladená Žilina
Začali sme 4. januára. Vyhúkaného ma posadili do šatne medzi Mabouku a Moma Ceesaya. Oproti sedel Viktor Pečovský s Robom Pichom. Vedľa nich Barčík s Leitnerom. Brankárom velil Martin Dúbravka a v rohu sedeli mladíci Mihálik so Škriniarom, ktorí sa postupne dostávali medzi mužov a mnoho iných hráčov, ktorí vo futbale niečo dokázali. V klube to už vtedy bolo prepracované do detailov, ale dnešný tréner Guľa to však posunul ešte o level vyššie. Vtedajší tréner Nosický bol veľmi príjemný človek, vždy pozitívny. Tréningy som si užíval, niekedy sa mi darilo viac, inokedy menej. Trvalo to takto celý január a potom dva dni pred odchodom do Turecka podpísali reprezentanta Toga, Serga Akakpa a ja som si musel pobaliť kufre a ísť domov. Neskôr som už len v obývačke sledoval, ako Žilina dokráčala k titulu.
V tom čase sa mi zrútil celý svet. Nechcel som futbal ani vidieť, ani o ňom počuť. Vrátil som sa späť do Kremničky, ale len ťažko som hľadal motiváciu a cestu naspäť do režimu, ktorý som mal na jeseň. Pár týždňov mi to trvalo, ale potom som znova našiel potešenie v každodennej práci. Mesiac s tak kvalitnými hráčmi a v takých podmienkach mi dal veľa. Svoju hru som oproti jeseni posunu o level vyššie. Išli sme od zápasu k zápasu, v tíme bola výborná partia, hlavne vďaka trénerovi Juračkovi, ktorý nás vždy vedel pobaviť.
Tak predsa
Neriešil som, čo bude v lete, sústredil som sa len na ďalší zápas. Asi tri kolá pred koncom ma kontaktovala Dukla, že by ma chceli do Áčka a ponúkli mi dvojročnú profesionálnu zmluvu. Tak predsa by som si tú ligu mohol zahrať. Tréner Hrnčár ma poslal na ligový trávnik 16.9.2012 práve proti MŠK Žilina. Bol to moment kedy som si uvedomil že to, čo som tie dva roky po skončení v doraste robil, malo zmysel, aj keď s výnimkou mojich najbližších tomu málokto veril. Všetci mi gratulovali, ale nikto nevidel, čo predchádzalo tomu, stať sa “profesionálom”.
“Profesionál” je v úvodzovkách preto, lebo v tomto momente som sa ním stal navonok, oficiálne. Aby ale bolo možné sa dostať do toho bodu, musel som sa stať profíkom už dávno predtým, lebo ako som už spomínal v článku – No pain, no gain profesionála z teba nerobí výška platu, ale tvoj prístup k futbalu. Ak si hovoríš, že začneš tomu dávať viac, keď budú platiť viac, tak týmto smerom to určite nefunguje.
Dôvod prečo som napísal tento článok je, že som videl stovky talentovaných chalanov, ktorí to zabalili hneď ako sa im nepodarilo dostať profi zmluvu po doraste. Počas mojej cesty som sa stretol tiež s hráčmi, ktorí to dotiahli oveľa ďalej ako ja, no veľká väčšina talentov skončila ešte skôr ako začala.
Nemusíš zarobiť milióny, ale stále môžeš žiť s futbalom pekný život. Každý deň ti zaplatia za to, že prídeš na štadión a trénuješ, čím takisto robíš niečo pre svoje telo.“It’s a good way to pass time.” S odstupom času vidí človek jasnejšie ako keď je násťročný, preto ak máš 15-25 rokov zabudni na to, že vo futbale sú nejaké peniaze, pretože ak robíš futbal len pre ne, nikdy sa k nim nedostaneš. Prajem ti aby si bol medzi 0,1 % futbalistami, ktorý zarábajú milióny, no matematika je veľakrát neúprosná.
Chci peniaze, drahé domy, autá, slávu, ale pod jednou podmienkou: Miluj činnosť, ktorá ťa k tomu dovedie.
-Marián Jelínek-
Ak bol pre teba článok hodnotný, zdieľaj ho na sociálnaych sieťach, prípadne pošli kamarátom. Pokračovanie k článu nájdete TU – Týždeň profesionálneho futbalistu
Podsty